Chlapec od vedla
Zoznámila som sa cez net z jedným chalanom od nás s Prievidze.On ma vraj poznal a ale svoju foto mi nechcel poslať.Vraj nemá.
Písali sme si maily pravidelne, dokonca sme si neskôr vymenili aj telefónne čísla.Písal mi krásne sms a mailiky a mne sa to veľmi páčilo.Bol to môj vysnívaný chalan aj keď som jeho podobu nepoznala.
Asi po troch mesiacoch som sa sním chcela veľmi stretnúť, lebo ma očaril a chcela som vidieť môjho rozprávkového princa.On odmietal a neustále sa vyhováral.Naštvalo ma to, začínala som si myslieť, že ma vodí za nos a všetko to pekné čo sme si písali bola jedna veľka lož.
Neskôr som zistila, že je hamblivý a vraj je veľmi škaredý.Ale ani to ma neodradilo lebo človek s takým charakterm je už dosť krásny z vnútra.Začínala som posudzovať ľudí podľa charakteru a nie podľa zovňajšku.Otvoril mi oči.Ale stále som nepoznala jeho tvar aj ked som ho stretávala denne na ulici v škole.
Sľúbil mi, že ma raz vezme do parku a dá mi tam červenú ružu.Bol to blázonko a neuveriteľný romantik..Už som kašlala na stretnutie sním a žila som len z jeho slov a viet.
V tom mi raz niekto zazvonil pri dverách.Bol to môj spolužiak.Nebol veľmi pekný, bol tlstý ryšavý pehavý a akné mal po celej tvári.Nikdy som si ho nevšímala a prekvapilo ma čo tam robí.Vraj mi chcel niečo povedať len mám ísť s ním von.Najprv som nechcela ale niečo mi vravelo CHOĎ.
Napokon som išla.Viedol ma do parku.Bolo mi to divné.Zrazu mi doniesol červenú ružu a povedal:-ja som ti to sľúbil, pamätáš?Hneď som vedela že je to môj internetový princ.Hodila som sa mu okolo krku a bolo mi jedno kto to bol a ako vyzeral.Začali sme aj napriek rôznym rečiam spolu chodiť a sme spolu až do teraz.