Bože Ivana, ty si kočka
Exspolužiačky sa veselo zasmiali, ktovie, či jej chceli dopriať, alebo si aspoň časť lichôtky privlastniť... A naozaj - Ivana bola krásne štíhla aj po viac než dvadsať rokoch a 2 deťoch. Kedy sme sa videli naposledy ? Po maturite ? Ani neviem... Zo stretnutia som ju odviezol do Štiavnice, cez 100 km. Celý čas sme sa rozprávali, smiali – ani sme sa nenazdali a boli sme v cieli. Škoda, ešte toľko by sme si mohli povedať a... nežne ma pobozkala na rozlúčku (na škole sa jej to nestalo – hm)...
Po troch dňoch som sa pozrel do súkromnej e-mailovej schránky a hľa – Ivana ! Došiel si v poriadku ? Daj vedieť. Jasné! A nielen to. Prečo sme sa takto neporozprávali už skôr ? Odpovedala hneď druhý deň, ja tiež, mail za mailom... až Ivana, toto som o Tebe nevedel, kde si bola tak dlhý čas ? Bežkovala – aj ja, behala – aj ja, turistikovala – aj a...Chodí do sauny – aj ja. A má žblnkotavý smiech....
Služobka na miesto pár kilometrov od nej, večer sme sa stretli. Pobozkala ma už samozrejme, najprv som ju chytil za bok, neskôr za ruku... a niekoľko hodín sme sa prechádzali po lesnej ceste, otvárali sme si duše navzájom, to čo nevie nik, sme si vzájomne povedali bez váhania.... Preboha, už si niečo také zažila ? Nie. A Ty ? Ja áno, ale nie až také silné. Pri rozlúčke som ju vybozkával na ústa, na krk, líca., ruky...
Mail, mail, ďalší mail a opäť a zase a znova a zas... A po mesiaci ďalšia služobka, stretávame sa v kaviarni na námestí a dlho, dlho sa rozprávame, držíme sa za ruky, jej očí sa neviem nabažiť. Je zima. „Ivana, ideme do sauny ? Nie“. Ale po pár hodinách privolí.
V penzióne, kde bývam, je sauna už vyhriata, zavolal som vopred. Kým vybehnem pre šampón a dreváky pre ňu, Ivana sa už sprchuje. Cez polopriesvitné sklo vidím jej zadok – a môžem sa zblázniť. Mixované sauny mám dávno za sebou, ale toto je čosi iné... 5 minút studenej sprchy mi dáva možnosť aspoň dýchať. V saune leží tak, ako sa to dá najlepšie vychutnať – úplne nahá, neprikrytá – len na plachte.
Ľahnem si vedľa a srdce mi pomaly začína stúpať až do krku. Prvýkrát ju vidím, ako ju pánboh stvoril a ľutujem každý okamih, ktorý som predtým zameškal. Rozprávame sa, potíme a smejeme, zopakujeme to dva - trikrát. Potom oddychujeme vonku vedľa seba zakrytí plachtami a... nemôžem sa ubrániť, beriem jej ruku, jemne ju hladím, prechádzam po nej až na plece a späť, potom až na chrbát a späť, jemnejšie, ešte jemnejšie, a zas... postupne jej začínam bozkávať prsty a chytá ma triaška.
Strašná, úplne neovládateľná, snáď tu nedostanem infarkt... až si pred ňu kľaknem, prechádzam jej cez chodidlá na členky, potom na lýtka a späť, potom až po kolená a späť... a idem vyššie a vyššie, jej ruky hladia zvrchu moje, súhlasí dotykom... začínam cítiť jej stehná a nevedomky sa jej začína uvoľňovať plachta... a keď sa dostanem k jej chĺpkom na ohanbí a jemne poláskam jej lono, plachta padá, je predo mnou nahá a otvorená. Neviem, ako dlho to trvalo, ale neviem, čo to znamená - zastaviť sa.
Posuniem sa bližšie, bozkávam ju na ústa, na prsia, na brucho, až k lonu... Tu zastávam a jazykom jej urobím jemnú prechádzku po jej jaskynke hore-dolu. Pritlmený vzdych mi hovorí – môžeš, slová sú už zbytočné...Opakujem to jemne, raz, druhý raz,... päť krát,... päť minút, desať minúť... po štvrťhodine (polhodine?) sa začína triasť a jej panva sa mi dvíha a klesá v ústrety, stačí mať jazyk a pery, ako treba... Chodidlá si položí na moje plecia a nezastavuje sa, zrýchľuje... až do série hlbokých vzdychov, trasie sa hádam dve-tri minúty, bozkávam ju všade.
Potom sa zastaví a po dlhých minútach povie: „A teraz ja!“ Položí ma na svoje miesto, odbalí ma z plachty a ústami objíme môjho tátoša, ktorý pod jej rukami chytá krv, a nalieva sa a nalieva... pracuje a pracuje,... idem sa zblázniť...“dosť“, prosím ,“nechcem ťa premeniť na fontánu“. Kľaknem si aj ja k nej, zdvihnem ju na ruky, a položím na stôl, pod seba si vloží plachtu a ľahne si.
Do jej záhrady rozkoše vnikám, akoby bola namastená olejom, sám som vzrušený ako nikdy predtým. Pohybujem sa pomaly, jej oči ma sledujú, nohy má vyložené na mojich ramenách – a opäť nič nemusíme hovoriť, je to tak prekvapujúce, že si nič nevysvetľujeme, smerujem k vyvrcholeniu - tentokrát ja. Po štvrťhodine to už nevydržím, ale musím von, nestihol som si nič obliecť... aká škoda. Chytám dych a opäť ju bozkávam a stimulujem ešte pár minút (alebo desiatok?) jej klitoris, kým sa opäť neroztrasie, nezatne hlboko nechty do môjho mäsa, bozkáva ma, nahlas vzdychá, ale lono má stále roztvorené dokorán – vezmi si ma až do dna...
Je koniec, pani z penziónu nás zo sauny vyháňa telefónom, prešvihli sme to asi o hodinu a pol. Je to neuveriteľné, ale sme zamilovaní až do zbláznenia...do nekonečna.